Hoci sa príbeh barokových sôch a oltárnych svietnikov zo 17. až 19. storočia začal písať pred storočiami, až šťastná náhoda v súčasnosti mu dovolila ožiť a nám všetkým zase sochy a svietniky obdivovať. Sochy a svietniky boli objavené v roku 2017 pri inventúre a veľkom upratovaní fary. 12 samostatných drevených vyrezávaných a polychrómovaných sôch nepochádza od jedného autora, či z jednej dielne.
Najväčšiu skupinu tvoria sochy uhorských zemských svätcov, ktoré evidentne pochádzajú z jedného oltára. Sú to sv. Alžbeta Uhorská, uhorskí kráľovskí svätci sv. Štefan, sv. Ladislav a sv. Imrich a figúra neznámeho biskupa. Vzhľadom na výšku a na základe podobných oltárov môžeme predpokladať, že v centre oltárnej skrine sa pôvodne nachádzala najvyššia zo skupiny – sv. Alžbeta Uhorská a po jej stranách stáli králi – sv. Štefan a sv. Ladislav. Sv. Imrich bol pravdepodobne umiestnený na jednej strane nadstavca a jeho náprotivkom bola socha neznámeho biskupa.
Ďalšiu skupinu predstavujú dve sochy žien – Panny Márie s dieťaťom a bližšie neurčenej svätice bez atribútu. Ide o najkvalitnejšie práce z celého súboru, ktoré sa vyznačujú jemnou rezbou. Datované sú do začiatku 18. storočia a pochádzajú pravdepodobne z obdobia vrcholného baroka.
Poslednú skupinu tvorí dvojica sôch, ktoré predstavujú skupinu klerikov zachytených v dynamickom postoji s pozdvihnutými rukami. Sochy možno zaradiť pravdepodobne do obdobia okolo polovice 18. storočia. Je to sv. Ján Nepomucký (kanonizovaný v roku 1729) a sv. František Xaverský.
Socha mladíka v brnení, ktorý stojí ľavou nohou na drakovi, bola identifikovaná ako sv. Juraj. Pri bližšej obhliadke sa však našiel fragment ľavého krídla a na chrbte otvor po osadení druhého krídla, čo potvrdzuje, že ide o sochu sv. Michala archanjela.
Socha muža s vysoko zdvihnutou rukou pravdepodobne nezobrazuje svätca, ale ide o sprievodnú figúru, ktorá bola súčasťou súsošia. Môže to byť žobrák, ktorý patrí k atribútom viacerých svätcov venujúcich sa charitatívnej činnosti. Pochádza pravdepodobne z druhej polovice 18. storočia.
Socha sv. Augustína biskupa sa okrem rukopisu odlišuje od ostatných sôch v rámci súboru aj tým, že nepredstavuje celofigurálne zobrazenie, ale ide o bustu umiestnenú na veľkej kartuši (uzatvorenej ploche). Predpokladá sa, že táto socha nebola súčasťou oltára, ale mohla skôr byť osadená napr. na lavici. Svätec je jedným zo štyroch cirkevných otcov a môžeme predpokladať, že rovnako stvárnení boli aj ďalší cirkevní otcovia.
Sochy boli v roku 2023 reštaurované a v prípade… išlo o komplexné reštaurovanie.
Nájdené drevené barokové svietniky, ktoré dnes môžete rovnako obdivovať v miestnom múzeu, boli dlhodobo vystavené podobne ako barokové sochy nevhodným podmienkam. Pri ich nájdení boli viditeľné značné poškodenia a výpadky vrstiev farebnej polychrómie. Reštaurátori zistili, že svietniky boli dlhodobo používané, až do začiatku, resp. prvej polovice 20. storočia a následne boli nevhodne uskladnené.
Dvojica svietnikov s anjelmi je na základni datovaná rokom 1695, na ďalšej strane nápisom G:3: (nevieme, čo nápis znamená; možno je to podpis autora) a na poslednej strane podstavy sú značky v podobe garbiarskych nožov. Jeden zo svietnikov reštaurátori obnovili reštaurátorským rekonštrukčným spôsobom tak, aby verejnosť mohla obdivovať a predstaviť si pamiatku v jej pôvodnej podobe a kráse. Druhý z dvojice prezentuje iný postup reštaurátorských prác, a to obnovenie konzervátorsko-reštaurátorským spôsobom.
Dvojica svietnikov s dekorom pravdepodobne pochádza z rovnakého obdobia a je možné, že aj z rovnakej rezbárskej dielne. Má tiež trojstrannú základňu, driek svietnikov však pôsobí trochu masívnejšie ako pri predchádzajúcej dvojici. Trúbkovito sa rozširujúca miska je bez výzdoby. Z misky vychádza kovový tŕň na osadenie sviečky.
Svietnik solitér má masívnu trojbokú základňu umiestnenú na troch nízkych nožičkách. Plochu medzi nožičkami zdobí veľký motív vyrezávaného listu. Základňa sa smerom nahor zužuje a na vrchole ju zdobia plastické akantové listy. Zo základne vychádza driek svietnika, ktorý ukončuje jednoduchá miska. Zo stredu misky vyrastá vysoký kovový tŕň. Svietnik pochádza pravdepodobne zo začiatku 18. storočia.
Sochy i svietniky boli vytvorené z lipového dreva.
