Dominantou každého mesta či obce býva dodnes okrem námestia aj kostol. Kostoly na území Spiša, zväčša budované pri vzniku miest po tatárskych vpádoch, predstavovali často prvú, najdôležitejšiu a najhonosnejšiu budovu každého mestečka a ani v Spišskej Teplici tomu nebolo inak. Prvý kostol sa v archívnych záznamoch spomína v roku 1398 a bol to Kostol sv. Ducha. Druhý kostol bol v Spišskej Teplici postavený v roku 1440, pravdepodobne na mieste pôvodného, ktorý zničili v roku 1436 husiti. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici. Prečo došlo k zmene patrocínia, nie je známe. Kostol bol takmer 22 m dlhý a viac ako 10 m široký. Klenba sa opierala o kamenný stĺp. Na streche kostola bola vežička s malým zvonom. Veľká veža bola štvorhranná, vysoká, s tromi zvonmi. Veľký zvon, dokazoval to latinský nápis na ňom, bol odliaty v roku 1481 majstrom Jánom v Spišskej Novej Vsi na počesť Boha, Ducha Svätého a Panny Márie. Podľa kroniky vzala tento zvon vojenská správa. Iný zdroj uvádza z tohto obdobia dva zvony, 18-centový z roku 1482 a 10-centový z roku 1494, ktoré údajne pochádzali z dielne Pavla Gaala zo Spišskej Novej Vsi. Ani o zničení druhého zvona nie sú známe žiadne informácie. V roku 1649 bol pre Spišskú Teplicu odliaty sanktusník (malá a štíhla vežička nad presbytériom kostola na hrebeni strechy hlavnej kostolnej lode so zvonom, na ňom sa zvoní pri speve Sanctus a pri pozdvihovaní. Vyskytuje sa od 13. storočia, dnes sa však už používa len zriedka a na novších kostoloch nebýva. Konštrukčne môže byť súčasťou krovu alebo ako murovaná konštrukcia.) v dielni Juraja Wierdta v Prešove, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho barokového zvonolejára. Pochádzal z korutánskeho Klagenfurtu. Kostol mal 4 oltáre. Hlavný oltár zasvätený Najsvätejšej Trojici mal krídla s obrazmi a sochami svätých – Panny Márie, sv. Mikuláša, sv. Fabiána a sv. Sebastiána. Na evanjeliovej stene hlavného oltára v stene bola skriňa na Oltárnu sviatosť. Okolo kostola boli chóry pre ľud. Organ bol v roku 1693 „založený“ na 12 rokov do kostola v Poprade. V kostole bola kamenná krstiteľnica, cibórium a medený relikviár z roku 1536. Nový ornát bol prinesený z Batizoviec. Vizitácia v roku 1712 uvádza tri zvony a tiež hovorí o tom, že kostol mal murovanú sakristiu a že bol založený mníchmi tak, aby bol chránený pred templármi. Kostol bol pre zlý stav po takmer 400 rokoch, v roku 1837, zbúraný. Ostala po ňom iba veža a niektoré interiérové súčasti, ktoré boli presunuté do nového – terajšieho kostola, ktorého základný kameň posvätil diecézny archivár, Michal Labucky v roku 1837. Ako uvádza prvý kronikár obce a učiteľ Mikuláš Mlakay v pamätnej knihe z roku 1933: „Kostol z roku 1838 stojí na trochu vyvýšenom mieste. Bol postavený ku cti Najsv. Trojice ako aj starý, ktorý bol postavený v roku 1440. Je vybudovaný v slohu gotickom. Je priuzký pre tunajšie pomery už malý. Vežu má štvorhrannú, až pozdejšie pribudovanú, nad hodinami – ktorých len ciferniky sú, ale stroja nemajú – je súžená v osemstenný hranol so štyroma pravými oknami a končí sa v osemstennom ihlane, na ktorom je pozlátená guľa a do tej vpravený križ. Vo veži sú tri zvony; jeden starý a dva nové v roku 1927 zadovážené z obetavosti cirkevníkov tunajších a ich krajanov amerických a 29. januára 1928 boly postvätené Dr. Jánom Rusiňákom štiavnickým dekan-farárom.“ Rok po začatí stavby sa už domáci Spišskotepličania tešili z nového kostola, zasväteného opäť Najsvätejšej Trojici. O dva roku neskôr obnovili aj pôvodnú vežu, avšak nedopadlo to podľa predstáv, a preto bolo nutné ju v roku 1857 zbúrať, aby sa nezrútila. O ďalšie dva roky sa začala stavať nová veža, stavbu však komplikovala spodná voda, a preto sa stavba predĺžila až na 6 rokov. Architekt navrhol vežu príliš úzku a na zvony ostalo málo miesta. Tepličania sa nevzdali a v roku 1927 vďaka zbierke v dedine a od amerických krajanov dali zhotoviť 2 zvony. Tieto dva zvony z českej dielne Rudolfa Pernera zvonia vo veži dodnes.
Pokiaľ ide o interiér, hlavnou dominantou je oltár zasvätený Najsvätejšej Trojici, ktorá je zobrazená v hornej časti. Po bokoch sa nachádzajú svätý Peter (vľavo) a svätý Pavol (vpravo). Najvzácnejšou pamiatkou je však ranogotická socha Madony zatiaľ neznámej proveniencie približne z prvej pol. 14. storočia. Jej kaskádovité riasenie odevu pripomína Madonu z Ruskinoviec. Barokové žezlo, ktoré drží v ruke, pochádza z neskoršieho obdobia. Má asi 130 cm, je drevená a umiestnená hneď vedľa hlavného oltára. Ďalšia vzácna pamiatka sa nachádza pod chórom, je to drevorezba poslednej večere a pochádza zo 17. storočia. Z 15. a 16. storočia pochádzajú aj neskorogotické mriežky na pastofóriách. Pastofórium kedysi slúžilo ako priestor na odkladanie Eucharistie. Dnes sa na uchovanie Najsvätejšej sviatosti využíva bohostánok, ktorý je umiestnený v hlavnom oltári. Tieto pôvodné pastofóriá sa nachádzajú na ľavej strane oltára, medzi vzácnou sochou Madony a vstupom do sakristie. Krstiteľnica z roku 1896 je z červeného mramoru a dodnes sa používa. Nakoniec nesmieme zabudnúť na organ. Z dejín obce sa dozvedáme, že nový pedálový organ, so 6 registrami v manuále a 2 registrami v pedále, bol zadovážený v roku 1875. Jeho autorom je známa rodinná firma Franz Rieger & Söhne. Zaujímavosťou je, že počas 1. svetovej vojny sa zvony zobrali a roztavili. Dnešné zvony sú z roku 1925. Súčasný kostol prešiel vnútornou rekonštrukciou, obnovou organu, strechy a vonkajšej fasády. (M. Soják a kol. – Dejiny obce Spišská Teplica)
Všetky tieto vyššie spomenuté vzácne pamiatky môžete vidieť v Kostole Najsvätejšej Trojice v Spišskej Teplici. Kostol je otvorený približne 30 minút pred každou svätou omšou. Rozpis svätých omší nájdete v aktuálnych farských oznamoch https://farnostspisskateplica.sk/.
