Dažďová záhrada

Približne vo vzdialenosti 200 metrov od centra obce sa nachádza ukrytá medzi záhradami rodinných domov dažďová záhrada. Dostanete sa k nej po ulici s názvom Krátka a v jej polovici sa vydáte vpravo označenou cestou pomedzi rodinné domy. Dažďová záhrada (resp. klimatická alebo kráterová záhrada) v centre obce poskytuje oázu zelene a pokoja. Vodná plocha a jej okolie nie sú viditeľné zo žiadneho miesta v obci a dokonca jej umiestnenie zabezpečuje aj zvukovú izoláciu.  Nový výnimočný priestor vznikol rekultiváciou nevyužívaného priestoru a ponúkol nové možnosti pre využitie verejného priestranstva. Z pohľadu ekológie dažďová záhrada minimalizuje emisie skleníkových plynov a na druhej strane podporuje pohlcovanie skleníkových plynov a vytvára dobrú a zdravú mikroklímu. Aj v tomto prípade autori nadviazali na historické tradície obce súvisiace s cisterciánmi. Objekt záhrady vznikol ako kráterová záhrada pre pestovanie bylín cisterciánskou tradíciou. V stredoveku tieto záhrady plnili symbolickú aj úžitkovú funkciu, keď mnísi okrem zeleniny, ovocia a korenia pestovali aj liečivé byliny. Pri výbere rastlín do dažďovej záhrady v Spišskej Teplici sa rešpektoval vzťah k okolitému územiu, orientácia k svetovým stranám, klimatické a geologické podmienky a formou terasovania existujúceho terénu a vytvorenia vodnej plochy sa sledovala aj rekreačno-náučná funkcia, zvýšenie estetického účinku riešeného priestoru, ale aj zachovanie prírodného charakteru lokality a podpora biodiverzity. Okrem liečivých rastlín sa v nej nachádzajú domáce druhy ako aj druhy, ktoré napĺňajú priestor nielen vôňami a farbami, ale zároveň majú trofickú funkciu, osobitne pre hmyz a motýle. Nájdete tu: materinu dúšku – tymián (Thymus vulgaris), šalviu lekársku (Salvia officinalis) a šalviu lúčnu (Salvia pratensis), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), saturejku horskú (Satureja montana), margarétu bielu (Leucanthemum vulgare), ľubovník bodkovaný (Hypericum polyphyllum), kocúrnik (Nepeta racemosa), alchemilku mäkkú (Alchemilla mollis).
Jednotlivé rastliny boli navrhnuté na vytvorené svahy a terasu v severnej časti kráteru,
bylinky na svah južnej časti kráteru. Pri vstupe do záhrady, pri mostíku, bola navrhnutá
vyššia zeleň, t. j. vŕba sivá (Salix eleagnos), aby zmiernila výškový rozdiel medzi otvoreným
vstupom a svahmi kráteru a doplnila objem daného priestoru s podsadbou mäty piepornej (Mentha piperita).