Cisterciáni v Spišskej Teplici
Cisterciáni sú významnou súčasťou historickej línie Spišskej Teplice
Znak Cisterciánskeho rádu
Autor: Mangouste35 – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0
wikipedia, Vencko 1927
Cisterciánsky rád je kontemplatívnym rádom, ktorý sa riadi regulou sv. Benedikta podľa hesla Ora et labora (modli sa a pracuj). Najväčší rozvoj zaznamenal rád v 12. a 13. storočí. Na Spiši cisterciáni založili Štiavnické opátstvo v Spišskom Štiavniku, ktoré malo veľký vplyv aj Spišskú Teplicu. „Je v štiavnickom panstve výborné mesto, snáď najľudnatejšie. Už v pradávnych dobách na jej území žili pravekí ľudia. Terajšiu obec založili cisterciáni v prvej polovici 13. storočia, ktorí tu na Dluhom poli (Dluhova) zriadili prvý majer, na zregulovanom potoku Teplica postavili mlyn, vysušili bahná a vyklčovali Alcnov.“
Cisterciáni boli jedno z najvýznamnejších mníšskych spoločenstiev stredovekej Európy. Ich vplyv na stredovekú Európu bol taký veľký, že sa označujú za prvých integrátorov nášho kontinentu. Na základe niekoľkých zachovaných prameňov, Štiavnické opátstvo zrejme patrilo medzi najbohatšie v celej strednej Európe. Meno rádu je odvodené od trávy trstín „cistely“ z brehov Saôny, ktoré dali meno opátstvu Cîteaux.
Trsť obyčajná (Phragmites australis)
Jedlé časti: drobné obilky (zber jeseň až jar), mladé výhony a byle (zber zjari), pakoreň („oddenok“) zberáme celý rok; je príbuzná cukrovej trstine
Kulinárske využitie: z obiliek vytrasených z kvetenstva varíme kašu sladenú medom alebo brezovým sirupom; mladé jarné výhonky vyrežeme zo zeme ako špargľu, 10 až 20 minút povaríme v slanej vode a zalejeme rozpusteným maslom alebo posypeme mletými lieskovcami.
Michal Slivka, dánska wikipédia, recept a obrázok: urobsisam.zoznam.sk
Cisterciánsky rád je kontemplatívnym rádom, ktorý sa riadi regulou sv. Benedikta podľa hesla Ora et labora (modli sa a pracuj). Najväčší rozvoj zaznamenal rád v 12. a 13. storočí. Na Spiši cisterciáni založili Štiavnické opátstvo v Spišskom Štiavniku, ktoré malo veľký vplyv aj Spišskú Teplicu. „Je v štiavnickom panstve výborné mesto, snáď najľudnatejšie. Už v pradávnych dobách na jej území žili pravekí ľudia. Terajšiu obec založili cisterciáni v prvej polovici 13. storočia, ktorí tu na Dluhom poli (Dluhova) zriadili prvý majer, na zregulovanom potoku Teplica postavili mlyn, vysušili bahná a vyklčovali Alcnov.“
Soják 2002, Vencko 1927, hrady-zamky.sk, obrázok: pixabay.com
Homza, Sroka 2009, Hudák, Števík 2022, obrázok: pixabay.com
Na Spiši pôsobili v stredoveku rôzne cirkevné rehole: benediktíni, kartuziáni, minoriti, antoniti, regulárni kanoníci, božohrobci, cisterciáni, augustiniáni – eremiti, dominikáni. I tento fakt hovorí o dôležitosti územia Spiša v očiach uhorskej kráľovskej rodiny a bol dôležitou súčasťou ich cirkevnej politiky v politickom i hospodárskom riadení krajiny. Štiavnické opátstvo patrilo medzi najbohatšie cisterciánske opátstva v Uhorsku (piaty najväčší majetok v Uhorsku) i v rámci strednej Európy.
Cisterciáni boli vynikajúcimi staviteľmi, ktorí nielenže zakladali kláštory, ale boli aj perfektnými majstrami. Vyrábali krásne reliéfne dlaždice, mali ústredné kúrenie, aj vďaka nim postúpila hygiena ďalej. V zadnom trakte kláštora bol tok vody na toalety prispôsobený tak, aby plnil akýsi splachovací efekt, takisto zdokonalili kanalizáciu. V 13. storočí využívali dokonca skleník na pestovanie bylín. Cisterciáni pôvodne nevykonávali pre obyvateľstvo farárske služby, skôr učili svojim príkladom ako obrábať zem. Cisterciáni mali skúsenosti s kultiváciou pôdy, využitím energie vody, budovaním kamenných stavieb, spracovaním kovov.
